Portál euBrief zanalyzoval najvýraznejšie protieurópske naratívy štvrtej Ficovej vlády, čo nimi podľa expertov sleduje a ako skutočne vplývajú na Slovákov.
„Presne viem, kam chcem Slovensko dostať: do jadra EÚ,“ vyhlásil Robert Fico ešte v roku 2017. Slovensko sa za jeho vtedajšej vlády zasadzovalo o blízku spoluprácu s Francúzskom a Nemeckom a čo najhlbšiu integráciu do európskych štruktúr. Pre Slovensko podľa Fica „neexistovala iná alternatíva, ako byť v Únii“.
Európu bránil aj počas politických prestreliek. Napríklad, keď vtedajší líder opozície Richard Sulík (SaS) šíril euroskeptické názory, najmä vo vzťahu k migrácii, Fico o ňom hovoril ako „o dobrodruhovi, ktorý v jednom kuse nadáva na Európsku úniu a pritom mu nesmrdí 21-tisíc eur, ktoré dostáva ako balík na svoje aktivity európskeho poslanca“.
Keď sa SNS zase vyhrážala odchodom z vlády, premiér obvinil Andreja Danka, že bude v takom prípade zodpovedný za to, že Slovensko nebude v jadre EÚ.
Dnes sa však píše rok 2026 a všetko z toho je minulosťou.
Kritická rétorika k EÚ si od nástupu štvrtej Ficovej vlády prešla mnohými podobami, vrátane prirovnaní k vojnovému kabinetu, lodi samovrahov či dokonca k masážnemu salónu.
„Na EÚ platí to, čo na masážny salón. Ak nefunguje, nestačí vymeniť postele. Treba vymeniť personál,“ vyhlásil slovenský premiér vo videu z januára.
Portál euBrief sa vo svojej analýze zaujímal o tri hlavné body: Ako Fico vôbec prešiel k svojmu súčasnému nastaveniu, či sa mu o ňom darí presvedčiť aj Slovákov a ktoré protieurópske naratívy v posledných rokoch dominovali najviac.
Čo chce Fico ťažením proti Bruselu dosiahnuť
Už pred Ficovým návratom k moci v roku 2023 prevládali obavy z jeho výrazne protiukrajinských, proruských a populistických vyjadrení v predvolebnej kampani.
Kým niektorí verili, že ide len o dočasnú snahu prilákať k sebe voličov extrému, táto komunikačná stratégia napokon neodišla ani po voľbách. Naopak, stala sa integrálnou súčasťou jeho novej vlády.
Jej programové vyhlásenie síce na jednu stranu uisťuje, že Európska únia je „jedinečný a výnimočný projekt“ a „životným priestorom“ pre Slovensko. V ďalšej časti však vzápätí kritizuje fungovanie jej inštitúcií a okrem iného sa zaväzuje, že bude „radikálne“ odmietať neodôvodnené presúvanie kompetencií z členských štátov na Európsku úniu.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave Ficov Smer aj v minulosti zastával mierny eurokritický postoj, no proti Únii nikdy zásadne nevystupoval.
„V období slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa Robert Fico prezentoval dokonca ako najväčší Európan v galaxii, ako fanúšik zastúpenia Slovenska v jadre európskej integrácie,“ uviedol pre euBrief.
Osvojovanie si agresívnej rétoriky možno mapovať do čias tretej Ficovej vlády. Zlomom bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej (2018), a následný odchod Petra Pellegriniho zo strany (2020). Keď založil Hlas-SD, ktorý priamo konkuroval Smeru, rýchlo získaval podporu vo verejnosti. Smer, naopak, čelil nízkym preferenciám.
„Robert Fico vtedy pochopil, že toto nie je pre neho cesta, a že cestou by mohlo byť ,vykostiť´ pravicových extrémistov. Aby ich získal, zradikalizoval rétoriku, čo sa ukázalo ako vhodné aj pre fungujúce algoritmy sociálnych sietí,“ vysvetľuje Štefančík.
Expert na dezinformácie Peter Dubóczi z Katedry politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach vlani poukázal na to, že Smeru vtedy „ukázal cestu von“ dnešný europoslanec Ľuboš Blaha. Ten je známy svojím obzvlášť agresívnym a často dezinformačným vyjadrovaním.
Ako rástlo napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré napokon viedlo až k ruskej invázii v roku 2022, Ficova strana si zároveň osvojila čoraz výraznejšiu protiukrajinskú rétoriku. Tú si drží dodnes.
Dubóczi poukázal na to, že v protiukrajinských dezinformáciách si Ficova vláda našla „kľúčový nástroj na udržanie moci“. Posolstvá proti Ukrajine často prelína aj s mobilizačnými protieurópskymi naratívmi.
Európsku úniu napríklad obviňuje z rusofóbnej politiky, z toho, že „podporuje zabíjanie Slovanov“ a jej predstaviteľov označuje za „vojnových štváčov“. Opakovane tiež tvrdil, že Západ v roku 2022 údajne zakázal Ukrajine uzavrieť mier s Ruskom a že s ním chce viesť vojnu „do posledného Ukrajinca“.
„Možno to na začiatku mohol byť nejaký pragmatizmus, ale teraz je už ťažké rozoznať, či to náhodou nie je o presvedčení,“ uviedol Dubóczi pre euBrief v apríli 2025.
Slovexit zatiaľ nehrozí
Napriek všetkému Štefančík vylučuje, že by Ficovi naozaj išlo o odchod z EÚ.
„Za jeho rétorikou nie je žiadna snaha o vystúpenie Slovenska z EÚ. Z čoho by si niektoré osoby v úzadí slovenskej politiky stavali svoje haciendy, ak by Slovensko prišlo o eurofondy,“ pýta sa politológ s narážkou na kauzy Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
Za radikalizáciou politickej komunikácie predstaviteľov Smeru je podľa neho „jednoducho hľadanie nového voliča, ktorý by inak koketoval s pravicovými extrémistami“.
Ak by mal Fico skutočný záujem o odchod Slovenska z Únie, správal by sa tak aj na zasadnutiach orgánov EÚ, vysvetľuje politológ. Lenže on sa počas nich často správa „ako presvedčený Európan, možno s jemnými výhradami k niektorým otázkam, ale nikdy nie ako protieurópsky naladený politik“.
„Takže odpoveď sa skrýva v konštatovaní, že Robert Fico kritizuje EÚ len navonok, ale v skutočnosti je od nej – ako celá táto krajina – závislý,“ dodal Štefačník.
Aký efekt to má na Slovákov
Ficovo primknutie k protieurópskej rétorike nie je v súlade s väčšinovou verejnou mienkou na Slovensku. Ako totiž pravidelne ukazujú prieskumy Eurobarometra, Slováci majú na EÚ dlhodobo veľmi pozitívny názor.
Podľa najnovšieho celoeurópskeho prieskumu, zverejneného v stredu (1. júla), považuje 74 percent Európanov členstvo svojej krajiny v Únii za prospešné. Slováci sú v tomto ohľade výrazne nad priemerom, keďže rovnakého názoru je až 81 percent z nich.
Zjavný nesúlad vidieť aj medzi väčšinovou mienkou Slovákov a Ficovou politikou, počas ktorej neraz narúšal jednotu EÚ blokovaním jej rozhodnutí. Až 90 percent Slovákov si totiž praje, aby boli štáty Únie jednotnejšie.
Politologička Aneta Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského však poukazuje na zaujímavý aspekt: podpora Slovákov pre ich členstvo v EÚ je dlhodobo vyššia než ich podpora Únie ako takej.
„V poslednom Eurobarometri si napríklad môžeme všimnúť, že pozitívny imidž má EÚ medzi 45 percent obyvateľov Slovenska, čo je aj priemer v EÚ, ale členstvo Slovenska v EÚ považuje za dobrú vec 57 percent - priemer EÚ je 58 percent. Názor, že Slovensko benefituje z členstva zdieľa až 81 percent Slovákov, priemer EÚ je 72 percent,“ hovorí Világi pre euBrief.
Úspech rétoriky súčasnej vlády vidí najmä v tom, v ktorých oblastiach vidia Slováci prínos členstva. 49 percent zaň považuje pracovné príležitosti, na druhom mieste nasledoval príspevok EÚ k hospodárskemu rastu krajiny (34 percent).
Világi však upozorňuje, že štvrtá Ficova vláda až na pár výnimiek nehovorí, že byť v EÚ je zlá vec. Jej euroskeptická rétorika stojí na tom, že Slovensko by malo byť súčasťou Únie a benefitovať z toho, dokým je to možné.
„Túto rétoriku je možné skôr označiť za populistický euroskepticizmus, keď tradičné ideologické štiepenie populizmu na ,ľud' a ,elity' je prenesené na ,národný štát/občanov Slovenska' vs. ,od reality odtrhnutý Brusel/EÚ/bruselské elity',“ vysvetľuje politologička.
Brusel pre Ficovu vládu zároveň predstavuje „externého nepriateľa“, na ktorého môže preniesť zodpovednosť v prípade, že sa jej nedarí napĺňať politické ciele, dodala.
Na proeurópskosť našincov za posledné roky poukázali aj ďalšie prieskumy. Podľa Globsec Trends 2025 až 68 percent Slovákov podporuje členstvo v Európskej únii a 63 percent podporuje členstvo v NATO.
Na druhej strane však z tohto prieskumu vychádzajú ako jeden z najzraniteľnejších národov v regióne v náchylnosti veriť dezinformáciám, najmä v porovnaní s Českom a Poľskom. Výrazná časť populácie verí aspoň niektorým nepravdivým alebo zavádzajúcim tvrdeniam.
K tomu sa následne pridáva fakt, že Slovensko patrí medzi krajiny najviac náchylné veriť konšpiračným teóriám, s mimoriadne nízkou dôverou v tradičné médiá (len 25 percent) a výraznou aktivitou proruských aktérov. Príkladom je Ruská ambasáda v Bratislave, ktorá činnosťou na Facebooku triumfuje nad všetkými ďalšími veľvyslanectvami v EÚ.
To všetko následne prispieva k tomu, že najrôznejšie dezinformačné naratívy šírené Ficovou vládou, často nachádzajú úrodnú pôdu.
Čo Fico za posledné roky šíril o EÚ?
Problematické naratívy na Slovensku v súčasnosti nezostávajú len na okraji informačného priestoru, ale sú často prítomné aj v komunikácii vládnych predstaviteľov. Tí zároveň šíria aj niektoré argumenty proruských aktérov a dezinformačných médií, čo ich následne legitimizuje a posilňuje.
Ficove a vládne výroky o EÚ sme rozdelili do troch tematických kategórií.
1. Kritika EÚ za podporu Ukrajine
Fico opakovane používa naratívy, ktoré spochybňujú úlohu EÚ a NATO vo vojne na Ukrajine a rámcujú Západ ako aktéra, ktorý vojnu skôr podporuje než ukončuje.
Ako už bolo spomenuté, premiér napríklad opakovane tvrdí, že v roku 2022 bol Ukrajine „zakázaný mier“, pretože Západ nechcel rokovania. Neexistuje pritom žiaden dôkaz o takto nútenom ukončení mierových rokovaní.
Prvé povojnové ukrajinsko-ruské rokovania, napríklad v Istanbule v roku 2022, zlyhali na nesplnených podmienkach strán konfliktu. Najväčším problémom bolo to, že Rusko si kládlo maximalistické požiadavky, ktoré by sa prakticky rovnali ukrajinskej kapitulácii.
Do tohto typu naratívov patria aj Ficove pravidelné vyjadrenia o tom, že západná vojenská pomoc Ukrajine údajne iba predlžuje vojnu a že EÚ sa správa ako „strana vojny“, a nie mieru. Faktom pritom je, že ak by Rusko zložilo zbrane, vojna sa skončí. Ak by tak spravila Ukrajina, tak by v súčasnej podobe prestala existovať.
Fico zvykne tiež naznačovať, že vojna na Ukrajine je výsledkom politiky Západu a rozširovania NATO na východ. Často vzápätí paradoxne dodá, že inváziu odsudzuje ako „flagrantné porušenie medzinárodného práva“ a že podporuje vstup Ukrajiny do Únie.
2. Progresívny Brusel odtrhnutý od reality
Kým bežní ľavicoví politici považujú tému ľudských práv a menšín vo svojej agende za prioritné, Fico a jeho strana Smer konajú opačne: liberálnym hodnotám sa otvorene vysmievajú.
Fico sa často snaží stavať EÚ do pozície aktéra, ktorý presadzuje „progresívne ideológie“ v oblasti rodiny, školstva a identity, a to proti vôli národných štátov. Naopak, seba stavia do pozície lídra, ktorý chráni „tradičné hodnoty“.
V legislatívnej rovine sa to za jeho štvrtej vlády prejavilo prijatím ústavných zmien, ktoré definujú Slovensko ako spoločnosť založenú na dvoch pohlaviach a nadraďujú slovenské právo pred európskym vo vybraných hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Slovensko kvôli tejto novele už čelí konaniu o porušení práva EÚ (infringementu).
Konfrontačný postoj voči Európskej komisii avizoval aj v otázke uznávania manželstiev dúhových párov uzavretých zahraničí. O tom, že členské štáty majú povinnosť takéto manželstvá uznať, rozhodol Súdny dvor EÚ. Slovenská vláda to však otvorene odmieta.
3. Bezmocná EÚ, ktorá je v kríze
Fico často kritizuje Úniu doma aj v zahraničí. Urobil tak aj počas stretnutí s americkými predstaviteľmi, napríklad počas januárovej návštevy Donalda Trumpa v jeho sídle v Mar-a-Lago. Obaja politici sa tam podľa Ficových slov zhodli na tom, že „EÚ je inštitúcia v hlbokej kríze“.
Navyše, traja zahraničnopolitickí experti sa v januárovom článku euBriefu zhodli, že Slovensko patrí medzi takzvané „zdravé národy EÚ“, ktoré sa Trump rozhodol posilňovať a vníma ich ako spojencov v „kultúrnej vojne“ proti EÚ. Spája ich to, že s nimi Trump vidí hodnotový súzvuk v témach, ako je suverenita národov, nelegálna migrácia či odpor k „woke agende“.
Fico európske politiky otvorene spochybňoval aj v Rusku. Napríklad, keď sa stal prvým lídrom Únie, ktorý od invázie vystúpil v ruskom médiu (Rossija 1), tak obviňoval európske mocnosti, že podporou Ukrajiny len podnecujú pokračovanie vojny a protiruské sankcie nefungujú.
Kriticky sa stavia napríklad aj k hodnotovým politikám Únie v oblasti boja proti klimatickej kríze. Viackrát argumentoval, že EÚ kvôli nim ekonomicky zaostáva za ďalšími krajinami a označuje ich za „nezmyselné“ a „neudržateľné“.
Výroky, ktoré však vzbudili dosiaľ najväčší verejný odpor, prišli od popredsedu Smeru a Ficovho blízkeho človeka Tibora Gašpara. Začiatkom roka 2025 pripustil možnosť odchodu Slovenska z Únie.
„Smer-SD nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z Európskej únie ani z NATO. Ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali. Preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ,“ vyhlásil Gašpar v STVR.
Jeho slová vyvolali nevídane ostrú vlnu kritiky aj zo strany koaličného Hlasu, prezidenta, no najmä občianskej spoločnosti. Tá v nadväznosti na Gašparov výrok a Ficove stretnutia s Putinom ohlásila masové protesty so sloganom „Slovensko je Európa“.
Fico Gašpara najprv podporil tvrdením, že EÚ je naším životným priestorom, no „tak ako do roka padla Varšavská zmluva, svetové dianie môže poslať do historických učebníc aj Európsku úniu, aj NATO“.
Naratívy o možnom vystúpení z Únie po veľkom odpore verejnosti utíchli. Podľa niektorých politológov šlo o testovanie nálad v spoločnosti, podľa ďalších však na ne treba nahliadať mimoriadne opatrne, keďže zrejme odrážajú úprimné zmýšľanie Smeru o EÚ.
Text byl v originále publikován ne webu eubrief.sme.sk.
